Maďarsko stupňuje kvôli Tokaju tlak na Slovensko

Bitka o cennú vinársku značku Tokaj sa dostala do druhého kola. Šéf Rady obcí tokajskej vinohradníckej oblasti Ferenc Marcinkó pre maďarský denník Magyar Nemzet vyhlásil, že ak sa Slovensko nebude chcieť s nimi dohodnúť, podnikne kroky pre zákaz značky Tokaj na Slovensku.

K dohode zaväzuje Slovensko nie Brusel, ale medzištátna zmluva s Maďarskom. Ak sa Slovensko odmietne dohodnúť a Európska komisia zákaz používať značku u nás odmietne vydať, rada maďarských vinohradníkov vraj Komisiu zažaluje.

Oficiálnym dôvodom je kvalita slovenského Tokaja, ktorého kontrola podľa Marcinkóa "je úplne nemožná". Tú vykonáva v Maďarsku združenie, ktorému Marcinkó šéfuje. Na to, aby sa však Slovensko stalo súčasťou rady, muselo by zrejme súhlasiť s podmienkami týkajúcimi sa rozlohy tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku.

Maďarsko chce, by táto oblasť bola podstatne menšia ako je v súčasnosti. S tým slovenská strana nesúhlasí, preto si tokajskí vinári u nás založili v októbri 2007 vlastné združenie.
Problém v kvalite?

"Je síce pravdou, že Tokajské združenie nemá také kompetencie ako Rada vinohradníckych obcí, avšak v žiadnom prípade nemožno vyhlásiť, že kontrola kvality produkcie vína je úplne nemožná," zareagovalo slovenské ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom hovorkyne Kataríne Belickej.

Marcinkovo združenie chce, aby sa v tomto spore viac angažovala maďarská vláda. Slovenská strana sa totiž zaviazala prevziať maďarské normy produkovania tokajského vína už v roku 2004.

Na základe toho získalo Slovensko oprávnenie používať označenie Tokajská vinohradnícka oblasť, keďže pôvodne značku Tokaj prisúdila únia len Maďarsku a to v roku 1993.

Kvalitu vína na Slovensku kontroluje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Štátna veterinárna a potravinová správa. "Kontrolné mechanizmy sú úplne identické, rozdielna je iba inštitúcia, ktorá výkon kontroly realizuje," tvrdí Belická.

Zákazník rozhodne
Jeden z najrešpektovanejších sommeliérov na Slovensku Miroslav Jajcay pripúšťa, že v rámci tokajskej oblasti môže dochádzať k rozdielnej kvalite vína aj pri použití rovnakej technológie.

"Je iba na zákazníkoch, aby sa rozhodli, ktoré víno chce piť a ktoré nie. Iné je, či je dodržaný postup pri výrobe výberového tokajského vína. Ak výrobca použije starý sud a to víno nie je dobré, ale použil správnu technológiu, nikto mu nemôže nič vyčítať. Iba zákazník," tvrdí Jajcay. Podľa neho nemôže Slovensku určovať maďarská strana, ktoré hony budú označené ako tokajské a ktoré nie, pokiaľ patria do tej oblasti.

"V Bruseli je to absolútne nepriestreľné. Problém nie je s kvalitou, ale že Slovensko sa nepodriadilo diktátu maďarskej strany. Slovensko sa totiž za posledné štyri roky absolútne prispôsobovalo maďarskej strane," povedal pre Aktuálne.sk Jaroslav Ostrožovič, renomovaný výrobca tokajského vína na Slovensku.
Dvojaký meter

"Maďari majú dvojaký meter. U seba určujú plochu Tokaja na základe katastra obcí a kde ten vinohrad je už u nich nie je také podstatné. Navyše u seba vôbec nehovoria o konkrétnych hektároch. No a na slovenskej strane chcú určovať presné hektáre," vysvetlil Jajcay, prečo sa s maďarskou radou vinohradníkov nedohodli.

"Princíp spočíva v tom, že Slovensko nesúhlasilo s tým, aby nám maďarská strana obmedzovala plochy, na ktorých môžeme pestovať tokajské víno. To, čo by platilo pre nás, by však neplatilo opačne. My sme navrhovali rovnaké podmienky pre obe krajiny, Maďarsko to však odmietlo," povedala výkonná riaditeľka zväzu výrobcov hrozna a vína na Jaroslava Pátková.

Podľa nej Maďarsko chcelo v prvom rade kontrolovať plochu a nie kvalitu, pričom nesúhlasilo s 908 hektármi v siedmich obciach, ktoré má Slovensko v súčasnosti.

Európska komisia definitívne odsúhlasila právo Slovensku používať označenie Tokajská vinohradnícka oblasť v apríli 2008.

Autor: Andrej Onufer
Zdroj: aktuálne.sk