regnum header01

Slovenský Tokaj zachutil investorom

Dátum: . Kategória: Médiá

Do slovenskej tokajskej oblasti chcú vložiť peniaze prví väčší hráči. Príroda sa pohráva s chuťami ľudí. Preto im ponúkla aj plesňou napadnutý syr, cibetkami nestrávené kávové zrnká či víno, ktoré poznačila hmla a pleseň – Tokaj.

Slovenská tokajská vinohradnícka oblasť na juhovýchode krajiny je s celkovou rozlohou 565 hektárov najmenšia, no najcennejšia časť mozaiky slovenskej výroby vín. Ale vo výrobe a propagácii Tokaja je dlho v tieni maďarských susedov.

Tí majú tokajských viníc desaťnásobne viac. Navyše za socializmu využili, že Česi si vždy viac vážili pivo ako víno. Budapešť sa s Prahou pred štyridsiatimi rokmi dohodla, že Maďari už ďalej nebudú používať značku Pilsner a na oplátku budú môcť iba oni predávať Tokaj v zahraničí. Aj ten dorobený v slovenských viniciach.

Vinársky svet si tak začal spájať toto víno, ktoré sa vyrába z hrozna napadnutého plesňou Botrytis cinerea, takzvaných cibéb, a v sudoch zreje dlhšie ako bežné vína, iba s Maďarskom.

Tam smerovali prvé zahraničné investície, na tej strane hraníc sa nepomerne lepšie darí aj agroturistike. Lebo možnosti Tokaja sa nekončia na pultoch obchodov. Ešte väčší biznis sa dá urobiť na turistoch, ktorých oslovuje jedinečnosť týchto vín.

Skúsení nováčikovia
Teraz začína slovenská tokajská vinohradnícka oblasť medzi obcami Čerhov, Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Černochov, Viničky, Slovenské Nové Mesto a Bara maďarských susedov doháňať. Prestáva byť panstvom rodinných firiem s obmedzenými finančnými zdrojmi.

Do slovenského Tokaja sa rozhodli vložiť peniaze silní investori. Spoluvlastníci najväčšieho slovenského vinárskeho podniku Vitis Pezinok, medzi ktorými figuruje bývalý minister financií Miroslav Maxon, bratislavský podnikateľ a právnik Zoroslav Kollár či prezident slovenského Zväzu výrobcov hrozna a vína Ľubomír Vitek. Ale napríklad aj východoslovenský podnikateľ Juraj Kamarás.

Investori sa rozhýbali potom, čo sa pred troma rokmi s Maďarmi uzavrela jasná dohoda. Bruselská centrála Európskej komisie uznala, že Tokaj môže okrem Maďarska vyrábať aj Slovensko, už v roku 2002.

Ale exkluzívny prístup Maďarov na zahraničné trhy pokračoval. Zmenilo sa to o dva roky neskôr. Vtedy Budapešť v medzivládnej dohode uznala, že slovenská časť Tokaja má vyše 560 hektárov. Dovtedy sa o spresnení rozlohy viedli politické spory. Teraz pokračujú, ale len medzi vinármi, čo Tokaj na oboch stranách hranice dorábajú.

Pre nových investorov na slovenskej strane dohoda znamená otvorené dvere. Ako hovorí Tomáš Pokorný, prokurista firmy Chateau Viničky, ktorú ovláda J. Kamarás, slovenský Tokaj má už jasnú budúcnosť a oplatí sa doň investovať.

Obdobne sa vyjadruje za ľudí z Vitisu aj Ľ. Vitek. On a ďalší spoluvlastníci Vitisu pred letom kúpili vinárstvo tokajskej firmy Galafruit&Co. Podnikajú tam pod názvom novej firmy Tokaj&Co.

Noví hráči chcú obnovovať zanedbané vinice. Lebo z 565 hektárov sa obrábajú len zhruba dve tretiny. Chystajú sa nakupovať nové výrobné technológie a stavať penzióny či reštaurácie. Okrem skvalitňovania a rozširovania produkcie vína plánujú do oblasti prilákať viac turistov.

Pezinský Tokaj
Ľ. Vitek hovorí, že Tokaj&Co chce konkurovať aj tým najsilnejším maďarským tokajským firmám. Doteraz pod starým názvom prevyšoval firmy na slovenskej i maďarskej strane tokajskej oblasti iba výmerou prenajatých viníc.

Firma, ku ktorej mal blízko aj terajší europoslanec Peter Baco, sa pred takmer desiatimi rokmi dostala k prenájmu najrozsiahlejších viníc po skrachovanom štátnom podniku Tokaj. Noví majitelia Tokaj&Co tak teraz mohli prevziať 300 hektárov slovenských tokajských viníc.

Majú na čom stavať, ale vnímajú, že to chce dosť investícií. Skoro polovica viníc je zanedbaná a bývalý Galafruit nerozvíjal ani vinársku turistiku. O firmu s rozsiahlou základňou viníc bol i tak záujem. Chceli ju aj investori z maďarskej strany hraníc. Ľudia z Vitisu uspeli zrejme aj preto, že už viac rokov distribuovali tokajské vína Galafruitu.

Nástup nových vlastníkov bol razantný. Základné imanie Tokaj&Co za pár mesiacov zvýšili z dvoch stoviek tisíc korún na 72 miliónov. Časť nového kapitálu využili nové fľašky a etikety, za desať milió­nov korún firma kúpila nové technológie.

Katarína Frigová, nová riaditeľka Tokaj&Co, hovorí, že v budúcom roku postavia v Malej Tŕni spracovateľský závod, pribudne aj reštaurácia a penzión. Presnejší rozsah investície len pripravujú, ale podľa nej pôjde o vyše sto miliónov korún.

Z tých viníc, ktoré sú aj teraz v dobrom stave, chce Tokaj&Co ročne spracovať 500 ton hrozna. Z toho bude môcť vyrobiť vyše 3 000 hektolitrov vín. Neskôr po obnovení zanedbaných viníc bude mať firma ročne až 700 ton hrozna. Pri obnove viníc i výstavbe nových objektov chcú využiť aj eurofondy.

Predaj vín plánuje spoločnosť zvýšiť aj tým, že už nebude zameriavať len na najkvalitnejšie tokajské. Na troj- až šesťputňové tokajské výbery či tokajské výberové esencie treba najviac prácne zberaných cibéb. A v sudoch musia zrieť od piatich do ôsmich rokov.

Môže si ich dovoliť len solventnejší zákazník. Ako hovorí Milan Kakaš, technológ firmy Tokaj&Co, ktorý sa výrobe tokajských vín venuje už vyše štvrťstoročie, firma chce vyrábať aj ľahšie a lacnejšie tokajské vína. Nemusia zrieť v sudoch a hneď sa fľaškujú. Chce tak osloviť širšiu skupinu zákazníkov. Nižšou cenou i ľahkosťou nápoja.

Klasici sa neboja
Rozvoj chystá aj Chateau Viničky. Síce spracováva hrozno len zo zhruba 15 hektárov viníc a ročne vyrobí približne 500 hektolitrov tokajských vín, ale o to viac sa chce zamerať na vinársku turistiku. Firma sa chystá zrekonštruovať a rozšíriť dedinskú kúriu vo Viničkách. Celkovo to má stáť 50 až 100 miliónov korún.

Domáci tradiční vinári z novej konkurencie strach nemajú. Jaroslav Macík z rodinnej firmy Tokaj víno Malá Tŕňa hovorí, že posunie dopredu aj jeho firmu. „Ak tu bude viac prosperujúcich spoločností, príde viac návštevníkov," hovorí. Má 50 hektárov viníc a ročne vyrobí 2 000 hektolitrov tokajských vín.

Macíkovci sa spolu s Ostrožovičovcami, ktorí majú svoju firmu Tokaywine vo Veľkej Tŕni, dostali v agroturistike najďalej. Obe rodiny aj za pomoci eurofondov vybudovali firemné dvory, ktoré navštevujú i náročnejší milovníci vín. Nejde o žiadnu obhliadku tesných pivníc.

Návštevník si môže, tak ako v Maďarsku, posedieť v reštaurácii a pochutnať na víne. A potom sa nemusí odpratať do Trebišova, ubytujú ho na mieste.

J. Macík hovorí, že ich výrobno-turistický komplex denne navštívi okolo 50 ľudí. Väčšinou Slováci. Ale aj Rusi či Ukrajinci. Macíkovci pritom majú vlastný penzión, reštauráciu a viacero solventnejších ľudí vstúpilo do ich vinnej banky. Tvrdia, že ľudia si uvedomujú, že Tokaj získava na mene i cene, a tak sú ochotní investovať do nákupu odborne uchovávaných vín.

Tradičné tokajské rodiny aj noví investori vedia, že spoločný postup môže pomôcť. Určite agroturistike. Ich voľné združenie Tokaj Regnum chce získať z eurofondov peniaze na spoločný projekt – turistický a cyklistický chodník. Nová slovenská vínna cesta sa má napojiť na už dlhšie vybudovanú maďarskú.

S Maďarmi je to dohodnuté. A existujú aj iné spoločné cezhraničné projekty. Podľa J. Macíka sa spolupráca medzi vinármi oboch častí Tokaja zlepšuje. Dôkaz sú spoločné výstavy, vinárske súťaže či festivaly. No dodáva, ešte stále sú na oboch stranách hranice vinári, ktorí sa nevedia preniesť cez staré spory.

Zdroj: TREND