História tokajskej oblasti

S pestovaním viniča v tokajskej vinohradníckej oblasti sa stretávame už v časoch Rímskej ríše. Po jej úpadku pokračovali v tradícii Slovania. V tomto období vzniklo aj pomenovanie oblasti, ktoré vzniklo odvodením od slova stokaj, čo označovalo sútok dvoch riek – Bodrog a Tisa.

Na rozvoj oblasti mal veľký vplyv vpád Tatárov, ktorí tento kraj vyľudnili a vinohrady zničili. O znovuzrodenie sa zaslúžil kráľ Bélla IV., ktorý kraj kolonizoval talianskými osadníkmi z oblasti Bari a Formini. Tí mali bohaté skúsenosti a priniesli so sebou i novú odrodu Furmint, ktora sa stala základom pre výrobu tokajského vína.

Turecký vpád so sebou priniesol i nové technologické postupy výroby vín. Počas obliehania oblasti Tureckým panstvom boli vinári nútení budovať tokajské pivnice v tufoch. Tie boli pôvodne postavené ako úkryty pred lúpežnými vojskami a nájazdmi Turkov. Ako sa postupom času zistilo, práve dozrievanie vína v pivniciach sa prejavilo na jeho chuti a kvalite.

Prvá písomná zmienka o tokajských výberoch pochádza z roku 1560. Práve v tomto období sa v latinsko – maďarskom slovníku Fabricia Balázsa objavuje pomenovanie cibéby. Ide o scvrknuté bobule hrozna, ktoré sa v priaznivých ročníkoch tvoria v strapcoch tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý napadnutých ušľachtilou formou plesne Botrytis cinerea persoon.

V roku 1924 bola v Malej Tŕni založená Štátna výskumná stanica, na základe ktorej výsledkov bol vydaný zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 6. marca 1959 „O rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku.